Hirudo medicinalis (z latinského jazyka – pijavica lekárska) patrí medzi obrúčkavce. Tento druh je najpreskúmanejším predstaviteľom svojej triedy. Telo pijavice je dlhé a sploštené v brušnej časti, čím pripomína ploché červy. Ústna prísavka je umiestnená na prednej strane jej tela a obopína ústny otvor. Zadná prísavka je silnejšia, ako predná.

Telo pijavice lekárskej je vrúbkované, pozostáva z 33 segmentov. Prednú prísavku tvoria 4 prvé segmenty, zadná prísavka je tvorená 7 spojenými segmentami. Pijavica je zvonku pokrytá pevnou kutikulou.

V epiteli, ktorý sa nachádza pod kutikulou je veľa slizových žľazových buniek a tiež pigmentových buniek s rozličným sfarbením. Tieto bunky podmieňujú osobité sfarbenie pijavíc, ktoré je rozoznávacím znakom jednotlivých poddruhov pijavice lekárskej – Hirudo medicinalis.

Trocha z histórie liečby pijavicami

Históriu antiky, stredoveku, či obdobie renesancie by sme mohli spojiť s históriou neoceniteľného úžitku, ktorý prinášali ľuďom lekárske pijavice. Znalcom gréckej histórie a mytológie je známe, že na bráne Olympu – mýtickom sídle najvyšších gréckych bohov boli zobrazené dve pijavice.

Napríklad v Grécku je biela rieka Acheloos s dĺžkou 220 km. Svoj názov dostala podľa gréckeho boha Acheloosa, syna Oceána a Thefis. Podľa gréckej mytológie sa počas súboju s Heraklom premenil najprv na býka, ktorému Herakles zlomil jeden roh a neskôr na pijavicu.

Herakles nedokázal chytiť slizkého tvora a Acheloos sa v podobe pijavice ponoril do hlbokej rieky. Obyvatelia oblasti, cez ktorú preteká biela rieka tvrdia, že Acheloos v podobe pijavice žije v rieke až dodnes.

O niekoľko tisíc rokov neskôr bola napísaná jedna z prvých prác, venovaných liečbe patológie pečene pomocou pijavíc. Autor tejto práce je Galenos – grécky lekár, dvorný lekár imperátora, autor 120 výskumov v oblasti anatómie, fyziológie, patológie a farmakológie. Bol tiež prvým človekom, ktorý navrhol vyvážať pijavice do iných krajín.

Tento návrh však nezískal v jeho krajine podporu, ale neskôr bol zrealizovaný v Egypte.

Na príkaz egyptského vládcu Ptolemaja I. sa rukami lovili pijavice a predávali do Ázie a Afriky. Prevážali sa po Níle – hlavnej egyptskej rieke. Postupne bol „obchod s pijavicami“ jedným z hlavných príjmov v Egypte.

Nemalú úlohu v tejto oblasti zohrala politika kráľovnej, ktorá sa neskôr stala legendou. Ako ste si už domysleli, bola to Kleopatra – egyptská kráľovná, ktorá vládla Egyptu spolu so svojim mužom a bratom Ptolemajom v r. 69-30 pred n. l.

Aby si Kleopatra po Ptolemajovej smrti udržala trón, musela požiadať o pomoc Cézara. Stala sa jeho milenkou a neskôr aj ženou. Jedinou šancou na udržanie moci bolo pre ňu porodenie nasledovníka, ale Kleopatra nemohla otehotnieť.

Vyskúšala všetky prostriedky, masti, elixíry, rituály a zaklínadlá, pomáhali jej najlepší egyptskí lekári. Až raz prišiel na kráľovský dvor lekár Kleomen a povedal, že pozná „najspoľahlivejší spôsob“. Ako ste si už domysleli, boli to lekárske pijavice.

Po niekoľkých sedeniach hirudoterapie Kleopatra zistila, že čaká následníka trónu. Na základe toho prikázala, aby na stenách hrobiek najbližších desiatich pokoleniach egyptských faraónov boli zobrazené pijavice.

Obľúbenosť pijavíc v starom Ríme

Pijavice boli populárne aj v Ríme. Môžeme ich nájsť zobrazené na starodávnych vázach, zmienky o nich boli objavené v rukopisoch rímskych odborníkov na liečenie.

Napríklad Plínius – štátny dejateľ, historik a spisovateľ, autor 37 častí encyklopedického výskumu „História prírody“ píše v 28. a 32. časti o živočíšnych lekárskych prostriedkoch, okrem iného aj o liečbe pijavicami.

Je známe aj to, že pijavice inšpirovali antických maliarov, či sochárov. Jeden z nich – Euphronios bol známy vďaka jeho vlastnému originálnemu ornamentu. Ak sa na neho pozriete bližšie, môžete v každom ornamente rozlíšiť dve navzájom prepletené pijavice.

Dokonca na nich môžete rozlíšiť aj prísavku v prednej časti tela. Tento motív sa neskôr stal súčasťou ornamentov, ktoré boli namaľované na starodávnych vázach. Mnohí ani nevedia o tom, že práve pijavice boli inšpiráciou pre vznik týchto ornamentov.

Pijavice sa zobrazovali aj v stredoveku a v období renesancie. V múzeách sa nachádzajú aj špeciálne nádoby na uchovávanie pijavíc.

Taliansky maliar rannej renesancie Sandro Botticelli, známy svojimi obrazmi s religióznymi aj mytologickými témami. Jeho obľúbencom sú známe aj originálne typicky charakteristické elegantné portréty. Na jednom z nich je zobrazené prikladanie niekoľkých pijavíc za ucho pacienta.

Populárnosť púšťania žilou

V dávnej minulosti poznali liečitelia tri najefektívnejšie pôsoby liečby:

1. Prvým a najpopulárnejším bolo púšťanie žilou s pomocou lekárskych pijavíc.
2. Druhým bola venesekcia, teda púšťanie žilou.
3. Tretím spôsobom bolo využitie baniek na odsatie krvi. Na koži pacienta sa urobil zárez, priložila sa banka a tá sama vyťahovala „zlú“ krv.

Lekárska prax ukazovala, že najvýraznejší a najtrvalejší terapeutický efekt sa dosiahol práve pomocou lekárskych pijavíc. V tom čase lekári ani netušili, čím okrem vysatia krvi pomáha pijavica chorému organizmu.

Samozrejme boli aj takí, ktorí neodporúčali pijavice kvôli „nepohodliu“ – ako už viete, po sedení vyteká z ranky ešte nejakú dobu krv.

Na otázku kde a ako sa po prvýkrát začali používať pijavice ako terapeutický prostriedok, odpovedajú súčasní vedci rôzne. Jedni tvrdia, že to bolo v starom Egypte, druhí, že v Indii, v treťom tisícročí pred n. l. a tretí, že v starej Číne.

Existuje aj názor, že prvý, kto využil túto jedinečnú liečebnú metódu boli Izraelčania. Dnes je ťažké s určitosťou stanoviť chronológiu histórie z vedeckého hľadiska, ale je vôbec nutné hľadať objaviteľa hirudoterapie?

Podstatné je, a s tým dnes súhlasia odborníci z rôznych krajín, že pijavica bola už oddávna najbezpečnejším, osvedčeným a efektívnym prostriedkom liečenia najrozličnejších ochorení.

Používanie a obchod s pijavicami v jednotlivých krajinách

Pijavice boli populárne v rôznych krajinách: Španielsko, Anglicko, Francúzsko, Taliansko. Niektoré z nich pijavice importovali, iné zas exportovali. Je známe, že na prvom mieste v importe pijavíc ročne bolo španielske mesto Toledo.

V r. 1561 import dosiahol najvyšší ukazovateľ: viac ako 3 milióny pijavíc za rok. V roku 1800 sa import pijavíc v tomto meste zvýšil na 4,5 miliónov pijavíc ročne.

Výrazne populárne boli pijavice v Utongu, stredovekom kniežatstve na území Thajska. Historici dokazujú, že po rozpade štátu Sukotaj v 14. stor. sa stalo jadrom thajského štátu.Toto kniežatstvo bolo jedným z prvých siamských zemí, ktoré od r. 1350 používali pijavice ako najlepší prostriedok proti obezite.

Pijavice a obezita

Ako je známe, v stredoveku bola masová obezita jedným z hlavných problémov obyvateľov v mnohých krajinách. Pijavica sa nečakane ukázala ako nenahraditeľný prostriedok tých, čo chceli rýchlo a bez ujmy na zdraví schudnúť.

V thajských knižniciach sa do dnešných čias zachovali staré rukopisy, podľa ktorých po piatich hirudoterapeutických sedeniach pacient stratil od 5 do 10 kg hmotnosti.

Chýry o nádejnom, ale predovšetkým o neškodnom spôsobe chudnutia sa rozniesli do celého sveta. Aj dnes sa niektorí hirudoterapeuti špecializujú na riešenie tohto problému.